Brúsenie korčúľ : Top 5 mýtov, ktorým (zrejme) veríte aj vy.
Naprieč hokejovým svetom často kolujú rôzne mylné tvrdenia a mýty, ktoré nie sú založené na pravde, ale skôr sa takpovediac “tradujú”. A to medzi rozhodcami, rodičmi, ale aj samotnými hráčmi. Keďže kvalitne nabrúsené korčule vedia robiť zázraky, tu je 5 vecí, na ktoré by ste mali myslieť predtým, ako si ich znova dáte nabrúsiť.
1. Test nabrúsenia pomocou nechtu
Nechtom palca na ruke prejdete vertikálne po hrane noža. Kúsok nechtu sa vám tak zoškrabne. Síce takýto test dokazuje, že hrana existuje a teda, že korčula je nabrúsená, nepovie vám to však nič o tom, na akom hlbokom žliabku budete v skutočnosti korčuľovať. Nedozviete sa ani výšku hrany, ani to, či je hrana súvislá po celej dĺžke noža. Neraz sme boli svedkom toho, že hráč skúšal “kvalitu” nabrúsenia práve takýmto spôsobom. Jediné k čomu sa dopracujete, je na pohľad škaredý necht, prípadne dorezaný prst, ak si nedáte pozor a prstom prejdete po hrane smerom do strán.
Miesto toho, radšej prejdite bruškom palca po noži opäť vo vertikálnom smere. Poskytne vám to lepší odhad o kvalite vybrúsených hrán. Ľahko tak tiež odhalíte ako veľmi si dal brúsič záležať na finálnych úpravách - práca s brúsnym kameňom, odstraňovanie strhnutých hrán a pod.
2. Čím ostrejšie, tým lepšie.
Číslo dva právoplatne patrí tomuto nezmyslu, ktorému doteraz veria ako amatéri tak skúsenejší korčuliari. Verejnosť si jednoducho myslí, že ostrejší (hlbší) žliabok má za následok lepší výkon a menej časté brúsenie. Od pravdy je to však na kilometre ďaleko. Tu je rýchle vysvetlenie: Hlbší žliabok znamená, že hrany noža budú zákonite vyššie a viac zaostrené. V preklade teda “slabšie” a menej trvácne. Pridajme si k tomu okolnosti ako mäkký ľad,nebodaj ťažšieho hráča a videli by ste, ako rýchlo sa hrany vedia otupiť. Naopak, čím menší žliabok, tým ľahšie sa budete po ľade kĺzať. Teoreticky budete korčule brúsiť menej a ušetríte. V praxi bude viac záležať na tom, akým spôsobom sa na ľade rozbiehate, pohybujete a brzdíte.
Nebojte sa experimentovať a dajte si od brúsiča poradiť, ktorý žliabok je pre vás ideálny. Teda za predpokladu, že v danom obchode vám spravia žliabok na mieru (relatívno často od zákaznikov počujeme, že im brúsič ani nedal na výber a jednoducho "nabrúsil na 3ku").
Čísla na obrázku hore (2, 3/4, 5/8 atď) označujú vlastne veľkosť polomeru kruhu v palcoch, ktorým brúsič vybrusuje žliabok do noža korčule. Dá sa povedať, že 70% hráčov používa pri hre žliabok o polomere 1/2 palca, ľudovo "trojka".
Na ľade časom zistíte, čo vám vyhovuje viac a čo menej. Ak by ste chceli “umenie” brúsenia pozdvihnúť na vyšší level, skúste si nože dať naprofilovať. O výhodách profilovania sme písali v minulom článku tu. Budete celkovo rýchlejší, obratnejší a menej sa unavíte. Jednoduchou úpravou noža za 15 minút. Rozdiely su markantné, treba skúsiť.
3. Vidlička namiesto brúsenia
Stará známa vidlička je síce skvelým pomocníkom na vyrovnanie hrán, keď to práve potrebujete, rozhodne však nenahradí pravidelné brúsenie. Vezmite vidličku, prejdite po noži tam a späť a mali by ste spozorovať rozdiel oproti otupeným a teraz vidličkou “nabrúsenými” korčuľami. Síce si takto viete na chvíľku obnoviť hrany na noži, no pri prílišnom používaní si však hrany oslabujete. Ak sa na vidličku budete spoliehať priveľmi často bez regulérneho brúsenia, koledujete si aj o strhnuté hrany. Ak takéto nože potom chytí do ruky brúsič, neostáva mu iné ako zbrúsiť väčšiu časť noža a “situáciu” napraviť. Zbytočne si tak vlastne skracujete životnosť noža.
4. Ja sušiť nepotrebujem
Netreba mať zrovna hokejový sušiak, postačí keď nôž korčule po tréningu riadne utriete do sucha. Handra, fén, radiátor. Voľba je na vás. Hlavne nože nenechajte navlečené v chrániči nožov bez utretia. Nahromadený roztopený ľad je hotové nešťastie. Nehrdzavejúca oceľ, z ktorej sú nože vyrábané, totiž časom hrdzavie.
V lepšom prípade sa dá povrchovú vrstva hrdze ľahko odstrániť pri brúsení. V domácich podmienkach skúste napríklad jemný šmirgľový papier. Horší prípad ale nastáva vtedy, keď je oceľ noža dlhodobo vystavovaná vlhkosti. To má za následok, že oceľ začne korodovať zvnútra. Vytvoria sa tzv. “bublinky”, ktoré preniknú smerom dnu odkiaľ sa hrdza bude rozširovať ďalej. Nezáležiac ako často budeme brúsiť takéto hrdzou napadnuté korčule. Oceľ by sme mohli zbrusovať donekonečna, bubliniek sa už nezbavíte. Obetujte preto radšej 10 euro a máte problém vyriešený. Gumené a plastové chrániče sú lacnou, ale za to funkčnou pomôckou. Vyhnite sa lacným textilným, či látkovým, ktoré ľahko nasiaknu vlhkosť a vodu. Naopak, kvalitné textilné chrániče nožov vám ušetria kopec problémov.
5. Brankári = plytký žliabok
Ako sme spomínali vyššie, žliabok má extrémny dopad na to, aký výkon na ľade podáte. Ak vezmeme do úvahy ako veľmi mrštný a obratný brankár musí byť, vyplýva jediné. Hlboký žliabok je to, čo brankár potrebuje. Opäť, je rozdiel medzi žliabkom, ktorý má 6mm v polomere a takým, čo má 20. Je nutné skúšať, nakoľko každý brankár má iné zvyklosti a techniku. Zhodneme sa však určite na tom, že brankár musí dostatočne rýchlo reagovať na hru, ktorá sa za posledné roky zrýchlila. Preto je na mieste orientovať sa na hlbší žliabok, ktorý podporí brankára a umožní mu rýchle presuny či už smerom von z brány, alebo do strán. Konzultujte preto hĺbku žliabku so svojim brúsičom a určite po čase nájdete vhodný kompromis.
Náš tip na záver : Komukoľvek sa rozhodnete zveriť brúsenie korčúľ, je dobré mať na pamäti nasledovné zásady. Budete si tak istý, že o vaše korčule bolo dobre postarané a na ľade vás nič neprekvapí. Obzvlášť pozor si dajte na strhnuté hrany (hrany noža, ktoré nie sú súvislé). So strhnutými hranami sa vám môže ľahko stať, že zrovna v rozhodujúci moment hry jednoducho situáciu "neustojíte". Neraz je z toho nepekné zranenie.
Ak váhate, či sú vaše korčule nabrúsené na 100 %, zastavte sa u nás a odstránime všetky nedostatky. Prečítajte si viac o našich službách tu.
